Keď sa z hodnôt stane „mainstream“

Autor: Patrícia Beličková | 22.2.2019 o 17:00 | Karma článku: 1,93 | Prečítané:  755x

Nie je potrebné podrobne opisovať príbeh Jána a Martiny. Pravdepodobne ku každému z nás, ktorí žijeme v tejto spoločnosti a zaujímame sa o jej stav, sa správa o nich dostala. Ale nezodpovedaných otázok zostáva stále veľa....

Odhliadnuc od nich, neustále ma zaráža jeden fakt - rozdelenie ľudí na dva tábory. Zatiaľ čo jeden tábor stojí na námestí a dožaduje sa vysvetlenia, zmeny a spravodlivosti, ten druhý na nich pokrikuje slovnými spojeniami typu Sorosove deti, či vytvára konšpiračné teórie. Napríklad o tom, že sú tu skúsenejší novinári a „nejaký Ján“ by nebol pre nikoho hrozbou. 

Už odmala som bola tak trochu fascinovaná médiami. Keď som sa začala priúčať „novinárskemu remeslu“, vštepovali mi, najprv moje učiteľské vzory v škole, neskôr i skúsenejší žurnalisti z mediálnej praxe, veľa dôležitých zásad. Jednou z nich bola i schopnosť informovať objektívne a zaujať neutrálny postoj. Stále som presvedčená, že je to niečo, čo je v novinárskom povolaní principiálne. Nepresadzujem svoj názor. Nepíšem tu o tom, či stojím každý týždeň na námestí s transparentom v ruke. Rada pracujem s faktami.

V civilizovanej demokratickej krajine niekto neľútostne zavraždí dvoch mladých ľudí. Ubehne rok, prípad nie je vyšetrený, vrah nie je odsúdený. Verejnosť sa dožaduje pravdy, spravodlivosti a trestu. A znova sa objavujú hlasy z konšpiračného tábora, nečinnosť mocných otvára priestor pre ďalšie dohady. Hovorí sa „nehas, čo ťa nepáli“. Áno, mnohí zaujali tento postoj. Veď to neboli ich deti, ich rodina, neboli to ich - naši priatelia, naši susedia, naši kolegovia. Netýka sa nás to. 

Deň predtým, než sa táto udalosť stala, respektíve, než  informácia o nej šokovala celú krajinu, som sa zdôverila známemu. Napísala som mu, že ak by som sa vrátila k písaniu, k žurnalistike, chcela by som byť investigatívnou novinárkou. Chcela by som skúmať, zisťovať, informovať, hľadať riešenia, pomáhať zlepšovať život okolo nás - robiť veci, ktoré majú zmysel. Nechcem písať o topánkach a krémoch. To nie je pre mňa. Chcem stavať na niečom, čo má zásadný zmysel. Chcem zanechať tento svet aspoň o kúsok lepším. Áno, presne tieto slová som napísala môjmu známemu v nedeľu večer. A v pondelok ráno obletela médiá tragická správa. Predstavte si ten pocit,...

Zrazu sa ma to týka. Nepoznala som Jána osobne, ale to nie je dôležité. Vnímam ho ako človeka, ktorý sa venoval vážnym veciam a chcel zmeniť svet k lepšiemu. Robil to svojou dôkladnou a svedomitou prácou, kvôli ktorej bol zavraždený. Prácou, ktorú som chcela s presvedčením a odhodlaním robiť aj ja. A zrazu to pre mňa nie je cudzí človek. 

A vy, vážení konšpirátori, ako vám napadlo ospravedlňovať vraždu dvoch ľudí nejakými vykonštruovanými dohadmi o tom, že to bolo celé aj tak inak? Len preto, lebo je pre vás #AllforJan priveľmi „mainstream“, zrazu je to zlé,  musíte za tým nasilu hľadať niečo iné, principiálne ísť proti prúdu? Zabúdate na fakt, že stále ide o smrť dvoch ľudí... 

Akú cenu má pre vás ľudský život, akú hodnotu má pravda a spravodlivosť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Politický marketér: Prieskum stojí do 15-tisíc eur, zmanipulovať jeden nemá zmysel

Martin Lengyel pracoval pre Mikuláša Dzurindu, zakladal aj televíziu TA3.

Cynická obluda

Úprimní noví politici

Opozičné strany včera usúdili, že snahu dohodnúť sa predstierali už dosť dlho a môžu spokojne vyhlásiť, že sa nedohodnú.

Tajomný šéf vojenských tajných Ján Balciar. Čo o ňom vieme?

Kto je muž, ktorý podal trestné oznámenie na Naďa?


Už ste čítali?